FAQ

Blower-door test je detekčná metóda na zisťovanie vzduchotesnosti obálky budovy a tým aj na zistenie energetickej náročnosti domu.

Slúži na sledovanie kvality vzduchu v interiéri (a na riadenie ventilačných systémov podľa aktuálnej úrovne znečistenia vzduchu)

Znamená, že jej skladba a použité materiály umožňujú prípadné vlhkosti opustiť obvodový múr vždy smerom von.

Je pritom úplne zásadné, aby bolo zabránené prestupu vzdušnej vlhkosti z interiéru do obvodovej konštrukcie.

Nie je možné ju považovať za náhradu vetrania.

Znamená, že jej skladba a použité materiály žiadnym spôsobom neumožňujú prestup vzdušnej vlhkosti.

Nie je možné ju považovať za náhradu vetrania.

Ide o prirodzené vetranie, kedy predovšetkým u starších domov dochádza k prúdeniu vzduchu do domu a z domu cez okenné alebo dverné rámy a cez rôzne netesnosti konštrukcie, či už zamýšľané alebo nezamýšľané.

U starších domov zaisťovala infiltrácia viac ako polovicu prívodu čerstvého vzduchu.

Životadárna zložka vzduchu, nevyhnutná pre existenciu väčšiny živých organizmov na tejto planéte.

Nahrádza prirodzené vetranie infiltrácií, ktoré pri kvalitne zateplených domoch nie je možné.

Niekedy sa používa aj pojem riadené vetranie.

Ide o nejedovatý bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, ktorý je ťažší ako vzduch. CO2 vzniká reakciou uhlíka s kyslíkom, napríklad pri obyčajnom dýchaní. Je dobre merateľným a presným indikátorom kvality vzduchu.

V miestnostiach s potrebou nárazového vetrania sa umiestni odťahový ventilátor a tým sa spôsobí podtlak. Ten sa potom vyrovnáva prisávaním čerstvého vzduchu cez na to určené otvory (ventilačné šachty), ale často aj cez netesné miesta budovy, ktoré na to nie sú určené, napríklad cez rámy okien (mikroventilácia), okolo parapetov, husích krkov a ďalších prestupov.

Podtlakové vetranie je priamou príčinou vzniku plesní, a to prechladzovaním a kondenzáciou vlhkosti v netesných miestach budovy, ktoré nie sú na vetranie určené.

Ide o štandardizovaný výpočet, ktorý udáva modelovú celkovú spotrebu energie domu a zároveň hodnotí podiel ekologických zdrojov energie na jej celkovej spotrebe.

Ak hovoríme o prirodzenom vetraní, tak máme na mysli vetranie predovšetkým oknami.

Všetka prevetranosť priestoru teda závisí na užívateľovi.

V odbore vetrania znamená rekuperácia spätný zisk tepla, v ideálnom prípade aj vlhkosti, z odvádzaného odpadového vzduchu a jeho následné odovzdanie privádzanému čerstvému vzduchu, ktorý je tak rozvádzaný do obytných priestorov už predhriaty.

V slovenskom prostredí sa ako rekuperácia označuje aj samotný prístroj na nútené vetranie – vetracia jednotka, ktorá obsahuje výmenník zaisťujúci rekuperáciu tepla.

Relatívna vlhkosť vzduchu je pomer medzi množstvom vodných pár vo vzduchu a maximálnym možným množstvom pár, ktoré je vzduch schopný pojať. Uvádza sa v percentách (%). Je to jeden z parametrov, ktorý zásadne ovplyvňuje kvalitu vnútorného prostredia.

V každom vzduchu je určité % množstvo vodnej pary. Pokiaľ dôjde k zníženiu teploty pod tzv. rosný bod, začne vodná para kondenzovať. Príčinou je zmenšenie objemu vzduchu, do ktorého sa už voda nezmestí.

Schopnosť obálky domu/budovy neprepúšťať vzduch.

Pokiaľ mám vzduchotesný dom, musím zaistiť jeho vetranie nútene.

Hlavným dôvodom je ochrana domu pred únikom tepla as tým spojená úspora energie počas vykurovacej sezóny.

Zateplená konštrukcia domu zamedzuje prirodzenú infiltráciu.

Ide o zisk tepla z odvádzaného odpadového vzduchu a následné odovzdanie energie privádzanému čerstvému vzduchu.

Vo výmenníku dochádza k ohrievaniu vzduchu prichádzajúceho z exteriéru vzduchom, ktorý je z interiéru odvádzaný.

Okrem toho, že ohrieva vzduch prichádzajúci do interiéru, dokáže do interiéru vrátiť aj značnú časť vlhkosti a tým optimalizovať relatívnu vlhkosť vzduchu v rodinnom dome alebo byte.